Štvrtok, 17. Marec 2016 | Prílohy k správe | Tagy

 

Na Slovensku dnes každému tretiemu dieťaťu od 2 do 8 rokov rodičia čítajú len príležitostne alebo vôbec. Dôvody, prečo je to tak, sú rôzne: rodičia s malými deťmi sa radšej venujú iným voľnočasovým aktivitám, majú v domácnosti len málo detských kníh, nenavštevujú knižnicu, prípadne ani sami nečítajú. Aká je situácia s čítaním kníh rodičov s deťmi na Slovensku dnes, sme doteraz presne nevedeli. K dispozícii boli len výsledky prieskumov zo zahraničia, no v tejto súvislosti sú znepokojujúce výstupy z medzinárodných testov čitateľskej gramotnosti PISA, ktoré ukazujú u slovenských detí nízku úroveň a trend sa za ostatné roky ešte zhoršuje. Agentúra TNS Slovakia preto zrealizovala prieskum o čítaní kníh s deťmi do 8 rokov, ktorý poskytuje základný obraz o tejto problematike.

Prieskum agentúry TNS Slovakia prebiehal prostredníctvom online dopytovania v novembri 2015. Do prieskumu bolo zapojených 182 rodičov detí vo veku 2 – 8 rokov. Do prieskumu boli vybraní zo vzorky 1000 respondentov, reprezentatívnej pre populáciu Slovenska z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že viac ako tretina rodičov (36 %) si s deťmi knihy vôbec nečíta, alebo ich číta len príležitostne. Čítanie má silný dopad na ďalší vývoj detí, toto číslo je v porovnaní so zahraničím veľmi vysoké. Len necelá polovica (45 %) rodičov číta svojim deťom knihy viackrát do týždňa alebo každý deň.

Súvis čítania s deťmi a zvládnutím nástupu do školy potvrdzuje aj známy propagátor čítania Tibor Hujdič: „Gratulujem všetkým deťom, ktoré si múdro vybrali čítajúcich rodičov a nezávidím tým, ktoré si takých nevybrali. Takmer polovica rodičov nachystá svojim deťom pravidelným čítaním viackrát za týždeň obrovský náskok pri nástupe do školy. Tieto deti vďaka svojim mamám a otcom cez uši „prečítali“ množstvo kníh. Vďaka každodennému „tréningu“ sa dokážu sústrediť na počúvanie, čo sa v škole určite zíde. Radosť z bláznivých príbehov sa na dieťa prilepí sama od seba, rovnako ako slovná zásoba. Navyše ani telka ani tablet miesto ocka dieťa ani neobjímu ani nepohladia. Večerné čítanie je aj o pritúlení. Deti rodičov, ktorí deťom nečítajú nikdy alebo iba občas a nepravidelne, tento náskok nemajú. Veď ako by vyzerali zuby, keby sme si ich umývali raz za rok 18 hodín v kuse a nie každý deň 3 minúty?“

Z výsledkov prieskumu tiež vyplynulo, že rodičia čítajú častejšie malým deťom, pričom po nástupe dieťaťa do školy od tejto aktivity zrazu upúšťajú.

S polovicou detí (49 %) vo veku 2 – 5 rokov a s dvomi tretinami (66 %) detí vo veku 6 rokov si rodičia čítajú viackrát do týždňa. Je to logické, nakoľko malé deti si knihy samé neprečítajú. Je prekvapivé, že so 7 – 8 ročnými deťmi si už rodičia čítajú oveľa menej. Len s 30 % sedemročných detí a iba  so 14 % osemročných detí si rodičia čítajú viackrát do týždňa. Učiteľka prvákov a druhákov, Alena Pešinová zo Základnej školy Hlboká v Bratislave vysvetľuje dôležitosť podpory rodičov u detí pri čítaní práve v čase, kedy sa učia čítať samé: "Deti prichádzajú do školy s radostným očakávaním, že sa naučia čítať. Je to však zložitý proces a prichádza  náročná práca aj neúspechy. Dieťa potrebuje nadšenú pani učiteľku a trpezlivú pomoc rodiča.  Žiaľ, len čo si dieťa osvojí techniku čítania, spoločné čítanie rodičov s deťmi často upadá. Dieťaťu chýba poslucháč, dôverný rozhovor o prečítanom a jeho záujem o čítanie začne klesať. Deťom, ktoré dobre zvládnu čítanie, ide učenie celkovo ľahšie."

O tom, čo pomôže udržať záujem dieťaťa pri ťažkých začiatkoch so samostatným čítaním, hovorí aj Tibor Hujdič: „Dieťa, ktoré sa učí čítať, si môže prečítať iba veľmi jednoduchý text, ktorý ale ťažko uspokojí jeho intelektuálne potreby a záujmy. Potrebuje prijímať aj náročnejšie alebo zaujímavejšie texty, ako si dokáže samé prečítať v prvej, druhej triede. Preto pri motivácii veľmi pomáha, ak im rodičia stále čítajú.“

Prieskum tiež ukázal, že otcovia si s deťmi čítajú trikrát menej ako mamy. Každý deň číta knihy svojim deťom 28 % matiek, ale len 10 % otcov. Mgr. Gabriel Hrustič, klinický psychológ a psychoterapeut, to upresnil: „Kvalita zážitku čítania s otcom môže byť iná ako čítanie s matkou - otec môže mať tendenciu čítať akčnejšie, dramatickejšie, vysvetľovať dieťaťu komplikovanejšie situácie, ktorým dieťa ešte nerozumie, vnášať do čítania viac humoru. Otcovia zvyčajne viac rozvíjajú slovnú zásobu detí ako matky, pretože natoľko neprispôsobujú jazyk detskému veku. Spoločné čítanie je určite vhodná forma kontaktu otca s dieťaťom, ktorá by vo výchove nemala chýbať. Aj cez literatúru môže otec ukázať deťom svet a uviesť ich doň, čo je jedna z kľúčových úloh otcovstva."

Príležitosť, ako podporiť u detí záujem o knižky a slobodu ich vlastného výberu, čo ich zaujíma, je návšteva miestnej knižnice. Z prieskumu sa ukázalo, že knižnice aspoň raz za týždeň navštevuje iba 11 % detí vo veku 2 – 8 rokov, tie menšie s rodičmi, väčšie chodia do knižníc už aj samé. Toto percento je v porovnaní s inými aktivitami, ktorým sa deti venujú, veľmi nízke. Pritom návšteva knižnice môže dieťa obohatiť o ďalšie zážitky a skúsenosti a dokonca poskytnúť pomoc so školskými povinnosťami. Vierka Némethová, metodička z Miestnej Petržalskej knižnice, ponúka dôvody, prečo je knižnica dobrým riešením: „Pravidelnou návštevou knižnice sa deti učia aj zodpovednosti , páči sa im možnosť vybrať si knihu samostatne, pretože ak ich výber nebude dobrý, prinesú ju späť, nič neriskujú. Táto sloboda pri výbere, hľadanie si nových tém, záujmov, možnosť stretnúť sa s inými deťmi na rôznych aj poobedných akciách, poradiť sa s knihovníkom, ktorý vie pomôcť nielen pri výbere zaujímavej knihy, ale aj s projektom do školy, s témou individuálnej práce na niektorú vyučovaciu hodinu, pomôže vybrať poéziu alebo prózu na recitáciu, sú silnými dôvodmi, prečo nás  rodiny s deťmi radi navštevujú."

O prieskume

Prieskum realizovala agentúra TNS Slovakia prostredníctvom online dopytovania. Do prieskumu bolo zapojených 182 rodičov 254 detí vo veku 2 – 8 rokov. Tí boli vybraní zo vzorky 1000 respondentov reprezentatívnej pre populáciu Slovenska vo veku 18-65 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Terénna fáza výskumu sa uskutočnila v novembri 2015.

Pre ďalšie informácie kontaktujte, prosím:

Vladimíra Bunčáková, PR Manager; t: 0903 477 621, e: vladimira.buncakova@tns-global.sk


Prílohy k správe


Tagy