Pondelok, 25. Máj 2015 | Tagy

Každá doba si myslí, že je moderná. Táto však naozaj je.

Túto vetu napísal britský dramatik s českými koreňmi Tom Stoppard v čase, keď Apple rozvinul červený koberec po návrate Steva Jobsa.

Stoppardov citát zachytáva vzrušenie, ktoré každá generácia inštinktívne prežíva pri vzniku inovácií, o novom nespútanom a neočakávanom svete. Ale tiež vyjadruje istú mieru sebaklamu, ktorému sa každá generácia oddáva: Možno že to, čo sme vytvorili nie je až také nové, možno sme len našli krajší spôsob, ako uspokojiť zákazníkov; nie je to však to, čo sme vždy robili?

Keď hovoríme o súčasnej generácii, stoja v centre inovácií digitálne technológie. Moorov zákon sa však nevzťahuje na ľudské bytosti a teda niektorí ľudia majú schopnosť držať krok s tempom technologických zmien, pritom ale drvivá väčšina nie. Prvá vec, na ktorú inštinktívne myslíme, keď držíme v rukách nové zariadenie, je, ako nám to bude pomáhať v tom, čo sme doteraz robili a nie na ozajstnú zmenu svojho správania a zvyklostí. To znamená, že ak je niečo možné robiť s novým zariadením, tak to ešte neznamená, že to ľudia robiť aj budú. Aj keď sa zdá, že je jasné, čo majú robiť.

Televízny priemysel je historicky pri uvádzaní nových technológií veľmi produktívny. Zariadenia, ktoré uľahčujú sledovať to, čo chcete a kedy chcete a technológie, ktorá prinášajú väčší výber programov a lepší obraz.

Tu sú dva príklady, ktoré potvrdzujú paradox popísaný vyššie:

Pred 12 rokmi odvysielala spoločnosť Sky + rozsiahly komentár k tomu, že živé vysielanie bude o niekoľko rokov mŕtve. Dnes vieme, že 89% všetkej sledovanosti sa realizuje v čase vysielania.

Ďalší príklad na podobnú tému – investícia Netflix do House of Cards. Ak by táto americká séria mala rovnakú sledovanosť, ako napríklad Homeland a títo ľudia by si chceli pozrieť všetkých 13 častí v jednom víkende, tak by to predstavovalo cca 0,85% všetkej sledovanosti televízie v danom víkende.

Je pritom veľmi jednoduché využívať time shift, napriek tomu si ľudia chcú vyberať z programov v čase ich živej ponuky. Samozrejme, existujú prirodzené rozdiely, ale pravdou je, že potreby televízneho diváka sú do značnej miery definované vysielacou štruktúrou.

Pre televízny priemysel je možné horepopísaný paradox zhrnúť do jednoduchej otázky: Ako merať analógové bytosti v digitálnom svete? Najjednoduchšia odpoveď je, že musíme mať hybridné merania. Lenže ako to urobiť?

Podľa nás je krokom číslo jedna rozvíjanie, vylepšovanie a rozširovanie peoplemetrového panela domácností. Naše elektronické meranie sledovanosti produkuje denné sekundové a minútové dáta o sledovanosti viac ako 3500 ľudí a poskytuje nepreberné množstvo informácií o sledovaní televízie. Od konca minulého roka majú vybrané domácnosti naištalovaný softér, ktorý umožňuje merať sledovanosť aj na počítačoch a notebookoch. Kľúčové je, že tento softvér nám tiež hovorí, kto sa pozerá. Tieto kroky evokujú aj myšlienku rozšíriť panel aj do domácností, ktoré nemajú televízny prijímač, ale majú širokopásmové pripojenie a konzumujú videoobsah prostredníctvom internetu.

Musíme tiež vedieť, kto a ako využíva tablety a smartphony, a aká je miera sledovanosti obsahu prostredníctvom týchto zariadení. To však v tejto súvislosti nepostačuje – ďalšou témou je, akým spôsobom a do akej miery mobilné zariadenia ovplyvňujú televíznu sledovanosť prostredníctvom súčasnej aktivity divákov na sociálnych sieťach. A tiež by sme sa mali venovať vývoju merania sledovanosti prostredníctvom aplikácií, ktoré dobre poznáme z tabletov, smartfónov a smartTV.

Zber dát a dôkazov z nášho reprezentatívneho TV panela o skutočnom správaní sa populácie pri sledovaní obsahu prostredníctvom počítačov a mobilných zariadení bude však aj naďalej predstavovať rozhodujúci prvok pri rozhodovaní sa o hybridnom meraní a budúcnosti celkovo.

Ivan Šimek, Managing Director, e: ivan.simek@tns-global.sk


Tagy